Srpen 2008

Lost Children

30. srpna 2008 v 4:43 | Sanata |  Lyrics

For The Memory OF The Memorial Of The Unremembered children....

For All children that are lost around the world of time.
That are crying for their Freedom, this is a singing for all of the children. Wishing just the only thing: The Joy of life. The joy of waking up and sleeping down, closing their eyes from reality. The smile around their shinny little faces. With the teeth never known to malformation. This is all for the lost children. Wishing them the way to be found. All in each other. To the way of the simple way, to the only way. To the love. Praying for the moment of the second that is free of all. Sitting around the center of all troubles of an ordinally day. Seeing the door widely open. Calling just for crouching inside.Just one step closer to see the unknown of unknow. Only little step aside the truth of music in hearth of the hearths. This is the wish of the all lost children. Their memory must be known for centuries and years. This is for all the lost children. Wishing them all, wishing them so... So here is it, the moment of it, so say it please. Please help, is not enough. So say it twice in mind of neverending time, cause they never give up in hope of saving their innocent life. Just hold them up for a second, it is just like as a little life of a bird to them. Free and goes as he please. One, two, three, four, five. Its counting down, for all of the lost children. The time is closing by. No one can find the reason why. This is for all the lost children. Wishing them all, wishing them a way for runnig away. To be free in all of the ways. No one ever should be able to rock them out. Whatever happen....Just don't give their hope away.This is all for the memory of the memorial of the unremembered lost children... Cause we ALL were once part of the lost children.


Venované pamiatke Kingovi of Popu - Michaelovi Jacksonovi k jeho 50-tym narodeninám.




Time...Is Running Out...So Quickly...

19. srpna 2008 v 3:25 | Sanata |  Thoughts
Hmmmmm. Koľko že je hodín? Aký je dneska dátum? No ja sám to ani poriadne neviem, ale zistím Vám to hneď za pár sekúnd : 19.08.2008 a čas, 2 hodiny ranné. Alebo ináč povedané, pre aktuálne informácie stačí keď si odpoviete samy :). Prečo som sa rozhodol dačo napísať po takej dlhej dobe?? Respektíve nie je to kus zaujímavé písať ako ten čas letí a popritom sa odvolávať na svoj vlastný blog, čo sa za ten čas vlastne s ním stalo? Alebo skôr nedialo...Stačí si pozrieť históriu článkov...Už je to vyše roka, čo sa na tomto blogu ,,nič poriadneho´´ nedeje. Pár článkov za mesiac, až po ani nie článkov, mikro postrehov, až k finálnemu ,,veľkolepému´´- vpodstate nijako neodvratnému @ jasne k tomu vyvíjajúcemu - Skončeniu - Closeniu môjho blogu. Týmto článkom ani nijako neplánujem spraviť zázračné prebudenie mojej tvorby na tomto blogu, len ma tak spontálne napadlo, že tu dačo napíšem. Možno to nebolo až také spontálne, ale skôr šokové, keď som si uvedomil, ale teraz skutočne myslím uvedomil, nie tak povrchne, že ako ten čas brutálne letí. Lebo jasné, je to stará otrepaná fráza, každý ju pozná a uvedomuje si ju, ale niet lepšieho pochopenia,ako na vlastnej koži.U mna nastalo také väčšio-menšie BLIK. Troška irónia, že na tom má dočinenie, práve moja stará srdcovka exkapela BLInK 182. Dostal som chuť, pustiť si starú dobrú hitovku ( ale oni ich mali u mňa strašne veľa),ale táto je hádam asi prvá čo som od nich počul a vďaka ktorej som sa ,,zamiloval´´ do ich kapely - What´s My Age Again. Text je síce kúsok zaujímavý, ale u mňa tam je magická práve tá gitara a jej tóny, rytmus a vek aktora, možno speváka, čo to akože spieva :D o sebe - 23. Číslo 23 mi bude asi samozrejme imponovať do konca života, keďže som sa narodil 23tieho. A odvtedy čo som počul túto pieseň sa pýtam sám seba, respektíve sa snažím na to prísť, predstaviť si to, aké to bude, keď budem mať ja tých ,,vysnívaných´´ 23. Aby som to uviedol na správnejšiu mieru, začalo to ešte vo veľmi mladom, teenegerskom veku, kde tento vek bol ešte veeeeľmi vzdialený. Ale teraz už mam za pár dní 20 a pol roka a tento vek je už skoro na dosah....Ale back to thema : Proste vypočul som si ju a potom som hľadal, že čo si od nich pustím ďaľšieho a otvoril som ich celú diskografiu a pozerám na roky albumov, kedy vyšli...Neveril som vlastným očiam. Je to možno až kúsok smiešne, že si takto uvedomím, koľko už toho času uletelo, ale bolo to proste tak. Kvázy posledný album od nich ( preto kvázi,lebo potom ešte vyšiel od nich výber naj hitov - The Greatest Hits) Feeling This (dade sa neviem prečo volá aj len Blink 182) mal rok vydania 2003. A vtedy som si to vypočítal a zostal som šokovaný, lebo ja som to odhadoval na rok tak 2005.A dneska je uz pomaly koniec roka 2008. Živo si pamatám, ako som čakal na vydanie toho albumu a aj ako som ho počúval v škole, na výletoch, do konca ešte aj celú cestu lietadlom do Írska a dosť aj letom do Mexica... Proste akoby to bolo včera. Ale rok 2003??? Veď za ten čas sa toho muselo veľa udiat... A ja si to nieže nepamatám, ale skôr by sa dalo povedať, že až tak ,,neuvedomujem´´. Som si vedomý toho, že som ,,zaspal dobu´´. Aj som si toho bol vedomý posledných pár rokov, ale až teraz mi to zase dáko udrelo do očí....Počúval/m skoro vkuse tú istú hudbu a už ma ani tak nebaví. Tak som dlho nepočúval skoro vôbec. Bolo proste ticho a čas letel. A keď si to tak teraz vezmem, že daktoré pesničky počúvam už dookola aj 10 rokov, tak mi to z tohto hladiska príde už trocha dívné, až problémové. Dvoma slovami,alebo koľkými :D, uviaznutie v čase alebo stereotyp. RIADNY stereotyp aby som bol presný. Ale na svoju ,,obhajobu´´ musím povedať, že som si tohoto problému vedomý už asi dlho, a keď sa to tak vezme, že je už rok 2008 tak už to bude asi dosť dlho:D:D, čo som si toho podvedome vedomý, a samozrejme podvedome už dlho hladám východiská a riešenia a snažím sa ,,rozhýbať´´ v čase a ,,odtlačiť tlačítko pauze na play na diaľkáči môjho života´´. Dalo by sa istým spôsobom aj povedať, že : Back To Roots :D. A čo sa mi už podarilo??? Je to malý krok :D ale začal som opať ,,hrávať´´ - rozumej hádzať si na kôš - basketball. Po toľkých rokoch som odlepil svoj zadok od PC a odhodlal sa do pohybu :D. Takže potlesk ,,poprosím´´:D :D. Pretože moja lenivosť sa za tie roky rozrástla až do Pekingu na Olympiádu :D. Nemá zmyseľ ju rozpisovať, proste... zainteresovaní vedia. A s časom samozrejme súvisí zmysel života. A ja som logik, zaritý logik... Ale ten zmyseľ mi dáko stále uniká. Dôvod prečo upadol blog? Zrazu som nenašiel dôvod a zmysel, prečo by som to mal robiť. Dôvod prečo som prestal fotiť? The same... A toto by sa dalo aplikovať na XYZ vecí. A kde nie je motivácia, tam nie je nič. Zákon akcie a reakcie je nepopierateľný. Takže čo povedať na záver?? Nenapadá ma nič, a prečo ma nič nenapadá?? Odpoveď tu bola pred pár sekundami...Proste nothing.