Duben 2009




Two Talking Cats

10. dubna 2009 v 0:44 Videos Youtube
The two talking cats:


Urpin Night 1

8. dubna 2009 v 3:35 | Sanata |  My Photo Art


Ľudstvo@Humanity

5. dubna 2009 v 3:30 | Sanata |  Thoughts

Čo je človek? Je to stvorenie? Je to bytosť? A nie je bytosť náhodou len pojem, ktorý vymyslel človek aby uľahodil svojmu egu, že nie je len stvorenie ako aj iné stvorenia na Zemy, ale je aj niečím viac?? A neusúdil o tomto faktu výhradne na svojom subjektívnom názore? Nemohli sa takisto rozdeliť aj iné živočíchy a nadradiť sa nad ostatné stvorenia, len my to tak nevnímame, kedže sme príliš zahľadení do seba a sveta, ktorý sa točí akože len okolo nás??? Čo sme my za stvorenia, ktoré sa nadraďujú nad všetko ostatné a popritom nemáme ani zďaleka jasné ako funguje naše vlastné telo a príroda okolo nás??? Čo nám dalo výsostné právo byť na vrchole rebríčka?? To, že vieme hovoriť, písať a prejavovať dáko svoje myšlienky a predstavy?!?! Či to, že svoj potenciál využívame len na pár percent a zvyšok len čaká na odhalenie, pričom ten neodhalený zvyšok zarátavame ako prednosť voči iným zvieratám?? A či my vieme, že percentá, ktoré vieme o ostatných stvoreniach sú percentá, ktoré oni reálne využívajú?! Kto a čo nám dalo právo na vlastníctvo Zeme, ktorú sme nijako nevytvorili a ani sa nezapríčinili na jej vzniku a teraz si náležime, že máme právo na všetko, čo je na nej a predávame ju medzi sebou a ničíme na nepoznanie??? Kto nám dal to pravo?! No my sme si ho dali a vytvorili, no veď my sme predsa tí samozvaní královia tejto zeme a my si aj ponesieme následky, ktoré sme si zasadili... A ostatné ,,bezprávne´´ stvorenia sa len môzu pozerať ako sa im pôda prepadáva pod nohami a opúšťa ich naveky... Kto to všetko zastaví?? Kto sa vzdá vlastného majetku aby pomohol aj druhým k nehmotnému blahu??? Kedy si konečne ľudstvo uvedomí, že len brať a brať nie je dobré a nikam nevedie??? Ľudstvo celé je len veľká a falošná utópia na zamaskovanie skutočnej pravdy zbytočnosti a nepotrebnosti rasy ako takej. Dokázali sme skoro nemožné, technika láme hranice v nemožnom a nepoznanom, ale stále sa len točí v primitívnej hranici ľudskosti. A ani ten najmúdrejší človek na Zemy sa nevymaní z pút ľudskosti, nikdy, na veky vekov. Vždy to bude len otázka danej doby a vedy. Ale čo je to všetko? Je to priestor, ktorý si človek určuje ako hranice svojho pieskoviska?? No však na jednu dôležitú vec človek zabudol: v pieskovisku sa nemôže nič stať a piesok zostane len pieskom naveky, nech ho preklápame ako len chceme... Ale Zem nie je jedno veľké pieskovisko, aj keď sa to môže tak zdať. Hráme sa tu na všetko, čo sme aj nie sme a nebudeme a ani sme nikdy neboli, len aby sme si mohli kopkať a kopkať tam kde sme a kde sme boli. Falošné hodnoty a priority mučia nás a za hranice nás pozrieť nevpustia. Kde to potom žijeme??!! Na psychiatrii či vari v zoo? Celý svet tu máme presne taký, aký sme si ho vybudovali, na jednej strane úžastný a na druhej strane otrasný, v domienke svetovej rovnováhy. Avšak teraz sa poháre bohatstva a chudoby preliali naraz a čakajú na svoje vypitie. Kto si vezme ktorý glg??? No pobite sa, veď je to predsa len ľudsky doležité... Priznať si viny a chyby nepomôže a neodtrasie. Veď ludstvo je predsa neponaučiteľné. Spadlo na nos už veľa krát a ešte viac krát spadne, kým si nezacelí nos do jasnej roviny, po ktorej sa pohne. Je tu ľudstvo právom či zmyslom? Kto to ma určiť, keď ľudstvo samotné je nesvojprávne??? Spýtajme sa vzduchu, zeme, ohňa a vody čo si o tom oni myslia... Či vari najpočetnejšieho obyvateľstva tejto zeme - baktérii?? Veď oni tu boli skorej, oni sú pramatkami nás samotných, už v nezmutovanej forme dokonalého vývinu ľudstva a tvorov... Oni predsa prežijú ako jediní koniec sveta a ľudstva naveky...Koľkokrát sa musí kolobeh začať a ukončiť, kým konečne vytúženého cieľa sa čo i len na pohľad ďaleký priblížime??? Koľkokrát ešte kým sa dotkneme a pocítime kus absolútnej pravdy?? Koľkoráz ešte musíme zomrieť a narodiť sa kým sa zjednotíme v jednu pravdu neoblomnú? Veď nejaký zmysel predsa musí existovať... Systém, ktorý je neoblomný a pravdivý...Ktorý nám dáva zmyseľ všetkého a aj toho ničoho. Veď všetko je predsa nič a nič je všetko. Všetko záleží len od uhľa pohľadu. No koľko stupnov pohľadu sme my schopní pochopiť a predstaviť si??? Je vari maximum 360, či 720 stupňov??? Nie... To je len našim súčasným maximom, ktorý nie sme schopní prekročiť a preto sa točíme v začarovanom kruhu našej obmedzenosti... Uhlov je nekonečne veľa tak ako aj naša bytosť sa môže v nekonečnosti raz pohltiť. Kto si to len dokáže predstaviť? Kto sa dokáže odpútať od zmyslov nezmyselných a spoznať zmyseľ zmyseľný? To ja veruže netuším, keďže sám človekom som a nesiem všetky jeho nedostatky a zábrany tohto casu, no však aj keď aspoň na jednu milióntinu sekundy som pochopil náčrtok dačoho mimo mňa a nášho sveta tohto sveta a predstavil si možnosti nepredstaviteľného za hranicami bežného ľudského chápania, vtedy som pochopil všetko a zároveň nič, čím som dosiahol svetla osvietenstva aspoň na tú jednu milióntinu sekundy dlhú jak ten život samotný. A bolo to krásne a neopakovateľné z pohľadu nášho sveta, no však úplne bežné z poľadu onoho tohto sveta v nás. A či cesty vedúce k tomuto svetu su hrozné a zničujúce, či len oslobodzujúce, sú tu stále v nás naveky. Dnešné ľudstvo slepo bojuje proti nim a snaží sa ich vykynožit, lež neuvedomuje si, že ich nikdy nevykynoží, dokiaľ nevykynoží ľudstvo samo. Nie zo srandy prúd všetkých riek smeruje jedným smerom, nie zo srandy nemá zmyseľ plávať proti prúdu, keď cieľa dosiahnuť silno chceme... Koťko atómov ešte treba rozbiť a znovu zlúčiť, kým ľudstvo pochopí, že všetko je to o energii, pričom najsilnejšia energia, ktorú ľudstvo pozná je láska?? No však samo si ju stále za tie roky nevie úplne objasniť??? Koľko ľudí neprávom umrelo a koľko ľudí neprávom žilo??? Nie som štatista a ani matematik, aby som to zrátal, ale aj keby som ním bol, nemalo by to zmysel, veď predsa stále som len človek. A mýliť sa je ľudské povedal raz jeden ľudský jedinec. Možná ani nevedel akú pravdu vypustil do sveta a možno ani vy teraz neviete akú pravdu nepravdu púšťam do sveta ja...